O pregiudìçio (Préjugés[1]) o l’é ’n’òpinión sénsa giudìçio. Coscì inte tùtti i pàixi do móndo se métan inta tésta di figioìn tùtte e òpinioìn che se veu, prìmma che lô pêuan giudicâ.

ZE
Quésta pàgina a l'é scrîta in léngoa zenéize

A Grafîa adeuviâ a l'é quélla de l'Académia Ligùstica do Brénno

Gh’é di pregiudìççi universâli, necesâi, che són a virtù mæxima. Inte tùtti i pàixi se móstra a-i figioìn a riconósce ’n Dîo ch’o riconpénsa e ch’o vendica, a rispetâ e amâ o poæ e a moæ, a consciderâ o ladronìsso cómme ’n delìtto, a böxardàia premeditâ cómme ’n vìçio prìmma che lô pòsan inmaginâ cös’o l’é ’n vìçio ò ’na virtù.

Gh’é, dónca, di òtimi pregiudìççi: són quélli chò-u nòstro giudìçio o l’aprêuva quànde se raxónn-a. In sentiménto o no l’é ’n sénplice pregiudìçio, o l’é quarcösa de bén bén ciù fòrte.’Na moæ a no veu bén a sò fìggio perché gh’àn dîto che bezéugna voéighe bén: a ghe veu bén pe fortùnn-a sò màrso despêto. Ni pe pregiudìçio voî corî in agiùtto de ’n figioìn sconosciûo ch’o sta pe càzze inte ’n derûo ò p’êse mangiòu da ’na bèlva.

Ma pe pregiudìçio voî rispetæ ’n òmmo vestîo inte ’n çèrto mòddo e ch’o camìnn-a e o pàrla con aotoritæ: i vòstri v’àn dîto che dovéivi fâ ’n squacìn in fàccia a quell’òmmo, e voî o rispetæ prìmma ancón de savéi s’o se mérita o vòstro rispètto; dòppo crescéi con l’etæ e co-a conoscénsa: v’acorzéi che quell’òmmo o l’é ’n ciarlatàn pìn d’òrghéuggio, d’interésse e d’artifìçio; voî desprexæ quéllo che riverîvi, e o pregiudìçio o làscia o pòsto a-o giudìçio. Êi credûo pe pregiudìçio a-e föe co-e quæ s’é ninòu a vòstra infànçia: v’àn dîto che i Titén àn fæto a goæra a-i Dêi, e chi-â Vénere a s’é inamoâ de l’Adón; a dozz’ànni pigiæ quélle föe pe veitæ, a vint’ànni e conscideræ cómme inzegnôze alegorîe.

Fémmo òua ’n cùrto ezàmme de despæge ràzze de pregiudìççi, co-a raxón de métte ’n pitìn d’órdine inti nòstre facénde. Fòscia se troviêmo cómme quélli che, a-i ténpi do scistêma do Law, se són acòrti d’avéi calcolòu in sce richésse inmaginâie.

Pregiudìççi di sénsi modìfica

No l’é coiôzo che i nòstri éuggi n’ingànn-an de lóngo, quànde ghe vedémmo benìscimo ascì, e in càngio a-o contrâio e nòstre oêge no n’ingànn-an mâi? Si-â vòstra oêgia bén modelâ a sénte: «Voî séi bèlla, mi ve véuggio bén», l’é segûo che no vàn dîto: «Séi brùtta, ve òdio». Ma voî vedéi lìscio cómme ’n spêgio: l’é dimostròu che v’inganæ: a l’é ’na superfìcce asæ sgrézza, Voî vedéi o sô de quæxi 70 cìtti de diàmetro: l’é dimostròu ch’o l’é ’n milión de vòtte ciù gròsso da tæra. Pâ che Dîo o l’à mìsso a veitæ inte vòstre oêge, e l’erô inti éuggi. Ma studiæ l’òtica, e vediéi che Dîo o no v’à inganòu, e che l’é inposcìbile che-e cöse ve pàn despæge da cómme e vedéi a-o stâto prezénte.

Pregiudìççi fìxichi modìfica

O sô o s’àlsa, a lùnn-a ascì, a tæra a l’é fèrma; quésti són pregiudìççi fìxichi naturâli. Ma che i gànbai són boìn pò-u sàngoe, perché, quànde són chéutti, són rósci cómme lê; che-e anghìlle goarìscian a paràlixi, perché se scròlan; chi-â lùnn-a a l’infloìsce in scê nòstre moutîe, perché ’n giórno s’é vìsto che ’n maròtto o l’àiva avûo ’n aoménto da frêve intànto chi-â lùnn-a a l’andâva sótta: ste idêe chi. e mìlle âtre, són eroî d’antîghi ciarlatén ch’àn giudicòu sénsa raxonâ e che, inganæ, àn inganòu i âtri ascì.

Pregiudìççi stòrichi modìfica

A ciù pàrte de stöie són stæte credûe sénsa ezàmme, e sta credénsa chi o l’é ’n pregiudìçio. O Fàbio Pitôre o cónta che, bén bén de sécoli prìmma de lê, ’na vestâle da çitæ d’Àrba, intànto ch’a l’andâva a pigiâ l’ægoa co-a sò bròcca, a l’é stæta violentâ, a l’à mìsso a-o móndo o Ròmolo e o Rêmmo, che lô àn pigiòu o læte da ’na lôa, ecétera. O pòpolo româno o l’à credûo a sta föa chi: o no l’à ezaminòu se inte quéllo ténpo gh’êa de vestâli into Làçio, se l’é poscìbile chi-â fìggia de ’n rè a sciortìsse da ’n convénto co-a sò bròcca, se l’êa probàbile che ’n lôa a désse o læte a doî banbìn in càngio de mangiâseli. O pregiudìçio o s’é stabilîo. In fràtte o l’à scrîto chò-u Clòdovêo, ch’o s’é trovòu inte ’n gròsso perìcolo inta batàggia de Tolbiac , o l’à fæto vôto de fâse crestiàn s’o ne foîse vegnûo fêua. Ma l’é naturâle rivòlzise a ’n Dîo forèsto inte ’na scìmile òcaxón? No l’é pròpio alôa chi-â religión dónde sémmo nasciûi, a l’agìsce in mòddo ciù poténte? In crestiàn, inte ’na batàggia cóntra i Tùrchi, o no se rivolziâ ciufîto a-a Sànta Vèrgine chi-â-o Mòuma? Pe fa bón péizo se cónta che ’n cónbo o l’à portòu a sâcra anpólla into bécco pe vónze o Clòdovêo, e ’n àngiou o l’à portòu a bandêa pe goidâlo. O pregiudìçio o l’à credûo a tùtte e föe de sta ràzza chi. Quélli che conóscian a natûa umâna sàn bén che l’uzurpatô Clòdovêo e l’uzurpatô Rolón ò Ròllo , se són fæti crestién pe governâ in mòddo ciù segûo di crestién, coscì cómme i uzurpatoî tùrchi se són fæti mosulmén pe governâ in mòddo ciù segûo di mosulmén.

Pregiudìççi religiôxi modìfica

Si-â vòstra màmma a v’à dîto chi-â Cérere a presiêde a-o gràn, ò chò-u Visnù e o Xâca se són fæti òmmi bén bén de vòtte, e o Samonocodòm o l’é vegnûo a tagiâ ’n bòsco, ò che l’Ödìn o v’aspêta into sò salón lasciù vèrso o Jutland, ò chò-u Mòuma ò quarchedùn âtro o l’à fæto ’n viâgio in çê; e se dòppo o vòstro instrutô o v’aciànta into çervéllo quéllo chi-â vòstra màmma a gh’à stanpòu, n’aviéi pe tùtta a vìtta. O vòstro giudìçio o veu rivoltâse cóntra sti pregiudìççi chi? I vòstri vexìn, e sorviatùtto e vòstre vexìnn-e, crîan a l’énpio, e ve métan poîa; O vòstro fràtte, co-a poîa de védde diminoî e sò réndie, o v’acûza a-o véscovo, e quéllo véscovo o ve fa bruxâ, so peu, perché o veu comandâ a di nésci, credéndo che i nésci ubidìsciàn mêgio che i âtri. E quésto o duiâ scìnn-a quànde i vòstri vexìn, e o fràtte, e o véscovo no comensiàn a capî chi-â nesciàia a no sèrve a nìnte, e chi-â persecuçión a l’é refiôza.

Âtri progètti modìfica

Nòtte modìfica

  1. Da-o diçionâio filozòfico do Voltaire