ZE
Questa pàgina a l'é scrîta in léngoa zenéize

Alghero (L'Alguer in catalàn. S'Alighèra in sàrdo) a l'é 'na çitæ e comùn de 42.279 abitànti, inta provìnsa de Sàsciai, a-o nòrd-òvest da Sardegna.

Alghero
comùn
Alghero – Stemma Alghero – Bandiera
Alghero – Veduta
Alghero – Veduta
Panoràmma da çitæ
Localizaçión
StâtoItàlia Itàlia
Región Sardégna
Provìnsa Sàsciai
Aministraçión
ScìndicoMario Conoci (PSd'Az) da-o 16-6-2019
Teritöio
Coordinæ:40°33′36″N 8°18′54″E / 40.56°N 8.315°E40.56; 8.315 (Alghero)
Altitùdinem s.l.m.
Superfìcce225,4 km²
Abitanti42 279[1] (31-5-2023)
Denscitæ187,57 ab./km²
FraçioìnFertilia, Guardia Grande, I Piani, Loretella, Maristella, Sa Segada, Tanca Farrà, Santa Maria La Palma, Tramariglio, Villassunta
Comùn confinantiOlmedo, Putifigari, Sàsciai, Uri, Villanova Monteleone
Âtre informaçioìn
CAP07041
Prefìsso079
Fûzo oràrioUTC+1
Còdice ISTAT090003
Cod. cadastrâA192
TargaSS
Cl. scìsmicazöna 4 (sismicitæ tànto bàssa)[2]
Cl. climàticazöna C, 1 001 GG[3]
Nomme abitantialgheréixi
(ca) algueresos
(sc) s'aligheresos
Sànto patrónSàn Michê
Giórno festîvo29 de seténbre
Cartògrafîa
Màppa de localizaçión:
Alghero
Alghero
Alghero – Mappa
Alghero – Mappa
Poxiçión do comùn de Alghero inta provìnsa de Sàsciai.
Scîto instituçionâle

Giögrafîa modìfica

Stöia modìfica

O l'é stæto fondòu ciù ò mêno into 1102 circa da-a famìggia zenéize di Döia, cómme pòrto fortificòu. I Döia gh'àn avûo o poèi pe sécoli, fêua che 'n cùrto perîodo de dominaçión pizànn-a (1283-1284). Into 1353, Alghero o l'é stæto caturòu da-i Aragonéixi e o s'é svilupòu gràçie a-a colonizaçión catalànn-a. Inta prìmma meitæ do sécolo XVI o l'à riçevûo o tìtolo de Ciutat de L'Alguer e a l'é scioîa in prosperitæ econòmica.

Pasòu o moménto Catalàn-Aragonéize, l'é rivòu a Spàgna di Asbùrgo, ch'a l'à portòu a-a decadénsa. Inte l'ànno 1720, Alghero e a Sardégna són stæti trasferîi a-o Piemónte.

Pòsti de interèsse modìfica

Architetûe religiôze modìfica

Architetûe civîli modìfica

Economîa modìfica

Coltûa modìfica

Léngoa modìfica

Gh'è 'na minorànsa ch'a pàrla a léngoa catalànn-a da quànde i catalén ghe dominâvan, avéndo scorîo a popolaçión sàrda locâle into 1372. O catalàn o l'é stæto cangiòu da-o spagnòllo into sécolo XVII e dòppo da l'italiàn.

I stùddi ciù reçénti in sciâ sò realtæ lengoìstega móstran che o 22,4% da popolaçión a pàrla o catalàn algheréize cómme prìmma léngoa, e o 90% a gh'à de conoscénsa de quélla parlâ.

Manifestaçioìn modìfica

Fèste e fêe modìfica

Comunicaçioìn modìfica

Aministraçión modìfica

Nòtte modìfica

  1. [1] - Popolaçión rescidénte a-i 31 de màzzo do 2023.
  2. Clascificaçion sismica (XLS), in sce protezionecivile.gov.it.
  3. Lézze 26 agósto 1993, n. 412, alegòu A, Tabélla di gràddi/giórno di Comùn pe Región e Provìnsa (PDF), in sce efficienzaenergetica.acs.enea.it, 1 màrso 2011, p. 151. URL consultòu o 25 arvî 2012.

Âtri progètti modìfica

Contròllo de outoritæVIAF (EN130814643 · LCCN (ENn81062622 · WorldCat Identities (ENn81-062622